Je toho času platný bytový zákon spravodlivý ?

Autor: Gerhard František Köhler | 17.6.2013 o 10:32 | Karma článku: 4,37 | Prečítané:  590x

Obraciam sa na širokú verejnosť ako aj na zodpovedných pracovníkov v tejto oblasti vo veci bytového zákona č. 182/1993 Z. z. Druhá časť §5, konkrétne upozorňujem na rozpornosť bodov (4) a (1).

V uvedených bodoch sa píše: dôležité je určenie spoluvlastníckeho podielu Bod (4) Vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu, na spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku sa nadobúdajú vkladom do katastra nehnuteľností. Bod (1) b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu (∑) podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e), e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu. Ak sa pozorne prečíta bod (4), zistíme, že existuje spoluvlastnícky podiel bytu na spoločných častiach domu a na príslušenstve domu (označím si ho koeficientom K1), a „samostatne“ spoluvlastnícky podiel bytu na pozemku zastavenom domom, v ktorom bývam, (označím si ho ako koeficientom K2). Vlastníctvo bytu sa podľa bodu (4) nadobúda vkladom oboch (K1 a K2) do katastra nehnuteľností. Pričom ale bod (1) píše len o jednom koeficiente (spoluvlastníckeho podielu) , a bod (4) o dvoch!! Nerozumiem tomu bodu (1)! Logicky by mali skutočne existovať 2 (slovom dva) koeficienty. Prečo? Lebo vzťah plochy napr. môjho bytu k celkovej ploche všetkých bytov a nebytových priestorov u viac podlažného domu je jedno číslo, ktoré ale z ďaleka nevyjadruje vzťah plochy môjho bytu k zastavenej ploche domu. K2 musí byť predsa logicky menšie ako K1 ! Lebo suma všetkých plôch bytov a nebytových priestorov v dome u viacpodlažných domov je väčšia ako zastavená plocha domu. (alebo sa mýlim?) Je, prosím, takýto výklad týchto bodov správny? Pýtam sa preto, lebo ani v jednom vlastníckom liste som nevidel obe koeficienty, vždy sa uvádza len K1. Je potom moje vlastníctvo bytu právne v poriadku? Ako sa vypočíta K1, je všeobecne známe a uvádza sa v bode (1) . Ale moja otázka znie a zostáva: ako sa vypočíta alebo určuje K2 u viacpodlažných domov ? Mám pre výpočet svoju teóriu, ktorá sa opiera o skutočnosť nájsť taký vzťah – vzorec – v ktorom vystupuje v zlomku (lebo podiel je vlastne zlomok) jedna a tá istá veličina – a tú som našiel v súčte (∑) všetkých plôch bytov a nebytových priestorov. Potom K2 = K1 krát (zastavená plocha domu / ∑ všetkých plôch bytov a nebytových priestorov). K výpočtu súčasného koeficientu K1 mám svoje výhrady, lebo odporuje akejkoľvek logike. Správnejšie by malo znieť v zákone: Spoluvlastnícky podiel bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu sa vypočíta ako podiel objemu bytu (alebo nebytového priestoru) k objemu domu. Ak sa nad tým zamyslíte, určite mi dáte za pravdu, lebo byt to je priestor (objem), v ktorom žijem a nemôžem ho redukovať na plochu. Akékoľvek opravy v dome sa predsa dejú v priestore a nie len na ploche! V zákone uvedený spôsob výpočtu K1 skrýva v sebe veľa skrivodlivosti. Napr. Väčšina nebytových priestorov, tým sú myslené podľa tohto zákona hlavne obchody, majú inú výšku stropu ako byty, a predsa majiteľ týchto priestorov platí do fondu údržby len podľa plochy. Iná výška stropu umožňuje rôzne úpravy tohto priestoru a získaním plôch smerom do výšky získa nové plochy, ktoré využíva v prospech obchodu. Pričom ale údržba spoločných zariadení v týchto priestoroch sa aj naďalej financuje zo spoločného fondu údržby a opráv, teda zo spoločných peňazí. Pri tvorbe zákona 182/1993 sa zrejme vychádzalo z predpokladu, že v dome budú všetky výšky stropu rovnaké. Potom vo vzorci pre výpočet K1 podľa objemu sa v zlomku vykráti výška a ostávajú len plochy a vzorec je skoro dobrý a použiteľný. Hovorím „skoro“, lebo ani takýto výklad nevystihuje vzťah bytu k domu ako celku! Z týchto dôvodov je nutné vydať novelu k uvedenému zákonu, ktorá: Odstráni spory medzi vlastníkmi bytov a vlastníkom nebytových priestorov v dome. Navrhujem meniť časť textu bodu (1) takto: Pri určovaní (výpočte) podielového koeficientu bytov a nebytových priestorov k spoločným častiam a spoločným zriadeniam domu, sa tento počíta ako podiel objemu bytu a nebytového priestoru k celkovému objemu domu (zastavená parciálna plocha domu násobená parciálnymi výškami.) Aký to má praktický dopad? Správna platba do fondu údržby a opráv Spravodlivé rozdelenie vynaložených nákladov na kúrenie Je to malá zmena v texte, ale veľmi dôležitá. Je možné uvažovať aj s takou alternatívou, že bod (1/) tohto zákona bude mať dvojaké znenie a to (1/a) pre domy s rovnakou výškou stropu vo všetkých priestoroch domu podľa pôvodného znenia, a bod (1/b) pre domy s rôznou výškou stropu v priestoroch domu, podľa nového znenia. Tým by sa nemuseli meniť všetky vlastnícke listy v SR.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?