reklama

Začiatok školského roku 1946/47

Skončila sa 2. svetová vojna. O poslednom dni školského roku 1944/45 som už písal, a tak pokračujem novým školským rokom. Rok som vynechal, môj zdravotný stav nedovolil pokračovať hneď v štúdiu ďalej. V roku 1946 som si myslel, že to bude jednoduché. Mám už za sebou 2 ročníky priemyselnej školy, síce s vyučovacím jazykom nemeckým, ale slovenčinu ako-tak ovládam a tak po podaní prihlášky, v ktorej som žiadal o pokračovane v treťom ročníku priemyselnej školy v Košiciach, som netrpezlivo čakal na odpoveď. Ohó, veľký omyl, prijmu ma, ak urobím príjimačky, ale len do prvého ročníka. 2 ročníky nemeckej priemyslovky mi neboli uznané, a bodka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Nuž, čo už, 2 - 3 roky nie je celý život, a tak som sa pripravoval na prijímačky. Predovšetkým som "drel" slovenčinu a pravopis. Hrozne ťažký jazyk, horší ako nemecký! Ale prijímačku som zvládol a 1. septembra 1946 som nastúpil štúdium v prvom ročníku na Vyššej priemyselnej škole v Košiciach. Nebol som medzi spolužiakmi sám, ktorým neuznali napr. maďarské školy. Tvorili sme celkom dobrú medzinárodnú partu . Neboli medzi nami žiadne rozpory. Hlavný cieľ každého bolo, čo najskôr maturovať. Pred nami ale stály 4 roky tvrdej práce a profesorský zbor, ktorý tiež, ako sme postupne zistili, sa väčšinou skladal z podobných národností, ako naša trieda. V tom roku 1946 to bolo v Košiciach celkom normálne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo ma ale najviac prekvapilo, boli vyučovacie predmety. Mali sme slovenčinu, literatúru, dejepis, ruštinu, občianskú náuku + technické predmety + matiku + fyziku + elektrotechniku a chémiu. Ja som len tak zízal. keď som osnovu porovnal s priemyslovkou s vyučovacím jazykom nemeckým. Tam nemčina, ako vyučovací predmet, nebola! Predpokladalo sa, že jazyk už každý ovláda. Osnova v nemeckej škole neobsahovala ani dejepis, ani ostatné, z môjho pohľadu, nepotrené predmety, a ani cudzí jazyk sme sa neučili. Načo aj, však nemčina bola svetovým jazykom. Kto chcel sa učiť iný jazyk , nech sa páči, ale súkromne. Na košickej škole bola povinná ruština. Tak sme sa s tým všetci zmierili, čo nám iného zostávalo, všakže. Ešte musím podoknúť, že napr. matematiku sme na nemeckej priemyslovke mali každý deň 2 vyučovacie hodiny počas celých dvoch rokov. Na košickej len 4 hodiny týzdenne. To bolo pochopiteľné, však sme sa museli učiť predmety, ktoré nemali nič spoločné, podľa mňa, so zameraním školy, ktorá má názov vyššia priemyselná škola.Teda so zameraním na priemysel a techniku .

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zarazil ma aj štýl vyučovania. Profesori sa striktne držali predpísanej osnovy a nepripustili žiadnu diskusiu mimo tohto rámca. Pýtal som sa sám seba, prečo? Postupne som to pochopil. Báli sa. Blížil sa február 1948 a tak sa každý snažil "robiť dobrotu" (neviem síce pred kým), aby nestratil miesto. Po februárovom politickom prevrate v ČSR, museli aj tak postupne niektorí vynikajúci profesori opustiť školu. Výsledok bol ten, že v niektorých predmetoch sa stratila kontinuita v prednášaní učiva. Starí profesori predsa len vedeli viac upútať žiakov a tí noví praktických skúseností veľa nemali. Šťastie bolo, že sa to nášho ročníka nejak podstatne nedotklo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Maturitu sme nakoniec zvládli všetci. Niektorí síce museli niektoré ročníky opakovať, ale to gro triedy stálo na jar v roku 1950 pripravená pred bránou Života. Maturitná rozlúčka bola veselá a všetci sme si sľúbili, že sa o 5 rokov opäť stretneme. Dnes je tomu už 60 rokov a ani neviem, či niekto z môjho ročníka ešte žije. Intervaly stretnutí, ktoré sme si sľúbili, sa predlžovali a redli a tak ani to neviem, kedy bolo to posledné. Tí, ktorí to obyčajne organizovali, dnes už nežijú. Tak aj touto cestou prosím, ak ešte niekto z maturitného ročníka 1950 z Vyššej priemyselnej školy J.V.Stalina - Vyššia škola strojnícka v Košiciach žije, nech sa mi ohlási na moju mailovú adresu, ktorá je totožná s adresou tohto blogu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Moje ďalšie štúdium na vysokej škole stroskotalo na takých predmetoch, ako bol napr. Marx-leninizmus, Ruština, Telesná výchova. Nuž neviem, aký význam mali tieto predmety na škole, ktorá mala vychovávať predovšetkým inžinierov-technikov. Nastúpil som teda do strojárenského podniku ako konštruktér, kde som neskôr vysokoškolskú kvalifikáciu získal trojročným diaľkovým štúdiom na tzv. Podnikovom technickom inštitúte, ako diplomovaný technik. Poznamenávam, že znalosti cudzieho jazyka, u mňa konkrétne nemčiny, boli určujúce počas štúdia, ale hlavne v mojej celoživotnej práci v oblasti priemyslu a techniky.

Ďakujem za záujem.

G.F.K.

Gerhard František Köhler

Gerhard František Köhler

Bloger 
  • Počet článkov:  31
  •  | 
  • Páči sa:  1x

rodák z Podbrezovej, t.č. Košičanhlavný konštruktér, strojár t.č dôchodcamám rád šport, hlavne basketbalšachista, fotografista Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu