Niekoľko slov k vysielaniu programov v súkromných televíziách

Ja musím spontánne povedať, že áno. A vysvetlím, že prečo. Napríklad dej filmu dosahuje určitý vrchol, vy očakávate rozuzlenie – možno len jedno slovo, alebo vetu – ale v tom sa film preruší a objaví sa čo? Predsa REKLAMA. Nie je to prejav sadizmu a bezohľadnosti zo strany réžie voči divákovi ? Stačila by predsa ešte sekunda, alebo 10 sekúnd a divák by sa dozvedel, čo chcel dej tak dôležité povedať. POTOM už nech sa dáva tá NEŽELANÁ reklama, včítane ešte menej želaných programových ukážok.Mali by si vypočuť slová, ktoré v tom momente vyletia z úst mnohých divákov, tí, ktorí toto majú na svedomí, prípadne čo si pomyslia tí slušnejší ! Ja si myslím, že nič dobrého im v tom okamžiku nikto z diváckej obce neželá. Nuž, povedzte, ako nazvať takýto počin, ktorý núti človeka – diváka, aby nechtiac spáchal hriech nadávaním, aby možno ..... Ja neviem, čo ešte môže byť horšie. Títo „ľudia“ si zrejme neuvedomujú, aké to má dôsledky na psychiku diváka. Stáva sa nervóznym, je rozladený, siaha po sladkostiach a nebodaj po alkohole, aby sa skľudnila duševná i biologická rovnováha jeho organizmu, narušená takýmto drastickým spôsobom.Predstavte si napr. aj športový prenos, kde sa, povedzme, chýli k pokutovému kopu. Divák náležite rozrušený sleduje letiacu loptu smerom k bráne a v tom, no čo ? no predsa Reklama ! Nie je to k porazeniu ?! Niečo podobné zažívame v prípade sledovania filmov či seriálov.V reakcii na pôvodný článok, ktorý bol skutočne len niekoľko hodín zverejnený, som dostal aj také vysvetlenie: „brejky“ tesne pred vyvrcholením určitého deja sa robia „úmyselne“ preto, aby diváci nebodaj neprepínali na iný kanál, ale boli takto nútení prečkať reklamu, včítane programových upútaviek, aby náhodou neprišli o očakávané rozuzlenie. Takýto spôsob ale možno nazvať aj inak, ide tu totiž o úmyselné poškodzovanie zdravia človeka – diváka - a tým o spáchanie trestného činu. Pýtam sa: toto je zodpovedným osobám ľahostajné, že sa postupne celá spoločnosť neurotizuje ?! Čítal som článok: „Ako sa naučiť žiť s neurotickými poruchami“ od MUDr. Zuzany Lajčiakovej“. V článku sa síce nespomína, že možná príčina takýchto porúch môže byť aj programový „brejk“ vo vysielaní TV, ale píše sa, citujem: Stáva sa však, že niekedy sú nároky z okolia vysoké, alebo pod vplyvom určitého oslabenia našej psychiky z dôvodov vrodených, vonkajších a vnútorných traumatických udalostí, naše adaptačné sily nestačia, a tak dochádza k psychickej poruche. Hĺbka psychickej poruchy môže byť rôzna. Medzi tie „menej“ závažné zaraďujeme aj neurotické poruchy. Pod tie vonkajšie možno smelo zaradiť aj takzvané brejky vo vysielaní TV programov, lebo sa tu jedná o opakujúci a úmyselný jav.No, a tie tzv. „upútavky“ programov, to je kapitola sama o sebe. Nechápem, prečo sú denne tak často zaraďované medzi reklamy, veď za to nie sú predsa žiadne peniaze. A ich kvalita ? Samozrejme, sú tam prezentované tie najkrutejšie a najnemorálnejšie scény, z ktorých normálnemu človeku sa obracia žalúdok. A že aký to má vplyv na deti a mládež, nech si zodpovední a kompetentní berú na svedomie ! Dochádza dokonca k takým chybám, že sa upozorňuje na vysielanie programu s uvedením času, ktorý už nie je aktuálny! Ale divák si to aj tak musí vypočuť! Neobstojí tu ani rada: tak „vypni televízor a nepozeraj“! Som toho názoru, že programové upútavky by sa mali vysielať maximálne 3x denne a to v ranných, obedňajších a večerných hodinách, a to len pre príslušný denný program. Stáva sa totiž, že už v pondelok sa vysiela upútavka na sobotňajší program, čo je úplne scestné. Tu by snáď mohlo Ministerstvo kultúry zakročiť, alebo sa mýlim ? Ešte by som sa chcel vrátiť k „boju“ o sledovanosť televíznych staníc. To je predsa tiež výmysel skupiny ľudí z TV, aby týmto dokázali potenciálnym záujemcom umiestniť svoju reklamu tam, kde je najväčšia sledovanosť. A tak ma napadlo, odkiaľ berú tie podniky a firmy prostriedky na toľkú reklamu? Nie sú to tak náhodou zákonom povolené úľavy z daní? Nie sú to tak náhodou aj naše peniaze, ktoré by mali tiecť do štátnej pokladnice? Netreba tu už riešiť otázku odvodov štátu a tým aj zbytočné bujnenie reklamy? Čo tak sa zamyslieť nad tým a na jeden alebo dva roky zrušiť tieto úľavy a tým by sa nemusela zvyšovať DPH o 1%? Spočítal to už niekto? Viem, že je to možno nereálny nápad, ale čo keď nie ? Pán Matovič, nemohla by to byť Vaša parketa? Skúste ! Súhlasím preto so zlúčením STV a Slovenského rozhlasu v jeden organizačný celok, ktorý zaručí serióznejšiu prácu v prospech diváka, a pritom nebude odkázaný na nekonečné množstvo „priblblých“ reklám. Rád zaplatím aj poplatky v nádeji, že sa pri sledovaní STV nebudem zbytočne znervózňovať.Úprimne povedané, nevidíme denne dosť krutostí a nešťastia v televíznych správach ? Ani tie by nemuseli obsahovať všetky tie, z celého sveta pozbierané katastrofy a nešťastné udalosti. Ale ako sa zdá, súkromné televízie sa v tom priam vyžívajú, aby divákom servírovali čo najdrastickejšie scény, čím si chcú zvyšovať svoju sledovanosť. Ja si myslím, že dosť starostí máme my tu doma, tým sa treba predovšetkým venovať a snažiť sa ich riešiť. Mojím cieľom je a bolo žiť v usporiadam a normálnom právnom štáte, bez korupcie a možnosti „legálneho“ obohacovania sa na úkor ostatných, a ctiť si kultúrne hodnoty Slovenska. G.F.K.