Je toho času platný bytový zákon spravodlivý ?

Autor: Gerhard František Köhler | 17.6.2013 o 10:32 | Karma článku: 4,37 | Prečítané:  598x

Obraciam sa na širokú verejnosť ako aj na zodpovedných pracovníkov v tejto oblasti vo veci bytového zákona č. 182/1993 Z. z. Druhá časť §5, konkrétne upozorňujem na rozpornosť bodov (4) a (1).

V uvedených bodoch sa píše: dôležité je určenie spoluvlastníckeho podielu Bod (4) Vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu, na spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku sa nadobúdajú vkladom do katastra nehnuteľností. Bod (1) b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu (∑) podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e), e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu. Ak sa pozorne prečíta bod (4), zistíme, že existuje spoluvlastnícky podiel bytu na spoločných častiach domu a na príslušenstve domu (označím si ho koeficientom K1), a „samostatne“ spoluvlastnícky podiel bytu na pozemku zastavenom domom, v ktorom bývam, (označím si ho ako koeficientom K2). Vlastníctvo bytu sa podľa bodu (4) nadobúda vkladom oboch (K1 a K2) do katastra nehnuteľností. Pričom ale bod (1) píše len o jednom koeficiente (spoluvlastníckeho podielu) , a bod (4) o dvoch!! Nerozumiem tomu bodu (1)! Logicky by mali skutočne existovať 2 (slovom dva) koeficienty. Prečo? Lebo vzťah plochy napr. môjho bytu k celkovej ploche všetkých bytov a nebytových priestorov u viac podlažného domu je jedno číslo, ktoré ale z ďaleka nevyjadruje vzťah plochy môjho bytu k zastavenej ploche domu. K2 musí byť predsa logicky menšie ako K1 ! Lebo suma všetkých plôch bytov a nebytových priestorov v dome u viacpodlažných domov je väčšia ako zastavená plocha domu. (alebo sa mýlim?) Je, prosím, takýto výklad týchto bodov správny? Pýtam sa preto, lebo ani v jednom vlastníckom liste som nevidel obe koeficienty, vždy sa uvádza len K1. Je potom moje vlastníctvo bytu právne v poriadku? Ako sa vypočíta K1, je všeobecne známe a uvádza sa v bode (1) . Ale moja otázka znie a zostáva: ako sa vypočíta alebo určuje K2 u viacpodlažných domov ? Mám pre výpočet svoju teóriu, ktorá sa opiera o skutočnosť nájsť taký vzťah – vzorec – v ktorom vystupuje v zlomku (lebo podiel je vlastne zlomok) jedna a tá istá veličina – a tú som našiel v súčte (∑) všetkých plôch bytov a nebytových priestorov. Potom K2 = K1 krát (zastavená plocha domu / ∑ všetkých plôch bytov a nebytových priestorov). K výpočtu súčasného koeficientu K1 mám svoje výhrady, lebo odporuje akejkoľvek logike. Správnejšie by malo znieť v zákone: Spoluvlastnícky podiel bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu sa vypočíta ako podiel objemu bytu (alebo nebytového priestoru) k objemu domu. Ak sa nad tým zamyslíte, určite mi dáte za pravdu, lebo byt to je priestor (objem), v ktorom žijem a nemôžem ho redukovať na plochu. Akékoľvek opravy v dome sa predsa dejú v priestore a nie len na ploche! V zákone uvedený spôsob výpočtu K1 skrýva v sebe veľa skrivodlivosti. Napr. Väčšina nebytových priestorov, tým sú myslené podľa tohto zákona hlavne obchody, majú inú výšku stropu ako byty, a predsa majiteľ týchto priestorov platí do fondu údržby len podľa plochy. Iná výška stropu umožňuje rôzne úpravy tohto priestoru a získaním plôch smerom do výšky získa nové plochy, ktoré využíva v prospech obchodu. Pričom ale údržba spoločných zariadení v týchto priestoroch sa aj naďalej financuje zo spoločného fondu údržby a opráv, teda zo spoločných peňazí. Pri tvorbe zákona 182/1993 sa zrejme vychádzalo z predpokladu, že v dome budú všetky výšky stropu rovnaké. Potom vo vzorci pre výpočet K1 podľa objemu sa v zlomku vykráti výška a ostávajú len plochy a vzorec je skoro dobrý a použiteľný. Hovorím „skoro“, lebo ani takýto výklad nevystihuje vzťah bytu k domu ako celku! Z týchto dôvodov je nutné vydať novelu k uvedenému zákonu, ktorá: Odstráni spory medzi vlastníkmi bytov a vlastníkom nebytových priestorov v dome. Navrhujem meniť časť textu bodu (1) takto: Pri určovaní (výpočte) podielového koeficientu bytov a nebytových priestorov k spoločným častiam a spoločným zriadeniam domu, sa tento počíta ako podiel objemu bytu a nebytového priestoru k celkovému objemu domu (zastavená parciálna plocha domu násobená parciálnymi výškami.) Aký to má praktický dopad? Správna platba do fondu údržby a opráv Spravodlivé rozdelenie vynaložených nákladov na kúrenie Je to malá zmena v texte, ale veľmi dôležitá. Je možné uvažovať aj s takou alternatívou, že bod (1/) tohto zákona bude mať dvojaké znenie a to (1/a) pre domy s rovnakou výškou stropu vo všetkých priestoroch domu podľa pôvodného znenia, a bod (1/b) pre domy s rôznou výškou stropu v priestoroch domu, podľa nového znenia. Tým by sa nemuseli meniť všetky vlastnícke listy v SR.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

KULTÚRA

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.


Už ste čítali?